Aký je rozdiel medzi pochovaním a kremáciou: Výhody a nevýhody


Jednou z hlavných otázok pri riešení pohrebu je výber medzi pochovaním a kremáciou. Či už plánujete vlastný pohreb, alebo organizujete pohreb blízkeho, ponúkame vám detailné porovnanie oboch možností, ktoré vám pomôže pri rozhodovaní.
Pochovávanie do zeme je tradičnou pohrebnou metódou v mnohých kultúrach po celom svete. Táto praktika má hlboké korene v histórii, spojené s vierou v posmrtný život a rešpektom k telesným ostatkom. V mnohých náboženstvách, ako napríklad v kresťanstve, je pochovávanie považované za symbolický akt, ktorý odráža návrat tela k zemi, odkiaľ pochádza.
Klasické pochovanie zahŕňa viacero krokov. Prvým je výber rakvy, ktorá často symbolizuje posledné útočisko zosnulého. Následne sa telo ukladá do hrobu, ktorý sa po obrade uzavrie a označí pomníkom. Tento pomník nesie meno zosnulého a slúži ako miesto pre spomienku a návštevy príbuzných.
Na Slovensku je pochovanie vnímané ako bežnejší a tradičnejší spôsob pohrebu. Je to z toho dôvodu, že prvé krematórium sa u nás postavilo až v roku 1968. Ak sa rozhodnete pre klasické pochovanie, predídete tak možnému odporu zo strany pozostalých, ktorí kremáciu nepovažujú za správnu.
Vďaka pochovávaniu majú pozostalí miesto, kde môžu zosnulého po smrti navštevovať. Staranie sa o hrob vie mnohým priniesť útechu a môže im pomôcť vysporiadať sa so stratou. Náhrobný kameň môže zohrávať dôležitú úlohu aj pre samotného zosnulého, ktorý chce po sebe zanechať pamiatku.
Veľa rodín má tradíciu pochovávať zosnulých na ten istý cintorín, aby rodina zostala spolu aj po smrti. Časté sú tiež spoločné náhrobné kamene pre manželov, ktorí si želajú ležať po smrti vedľa seba.
Náklady na pohreb môžu byť výrazne vyššie ako náklady na kremáciu. Okrem obradu zahŕňajú navyše peknú rakvu, poplatok za pohrebné miesto, výrobu náhrobného kameňa, údržbu hrobového miesta či kvetinovú výzdobu na hrob.
Počet miest na cintorínoch býva v oblastiach s vyššou populáciou vysoko obmedzený. Tlak na ich kapacitu sa neustále zvyšuje, a tak môže byť problematické hrobové miesto v želanej lokalite vôbec získať.
Možnou nevýhodou pre pozostalých je následná starostlivosť o hrob, ktorá môže pre rodinu predstavovať časovú, ale aj finančnú záťaž. Hrob treba pravidelne čistiť, v prípade sviatkov je vhodné ho aj vyzdobiť.
Kremácia ako alternatíva ku klasickému pochovaniu sa v priebehu storočí stala čoraz populárnejšou, hoci napríklad v starovekom Ríme alebo Indii, bola rozšírená už dávno. V modernom svete získala popularitu až v druhej polovici 20. storočia, keď ju v roku 1963 prijala aj Katolícka cirkev. Tento krok signalizoval otvorenosť voči novým spôsobom pochovávania, ktoré lepšie reflektovali spoločenské zmeny.
Kremácia spočíva v spaľovaní pozostatkov v špeciálnej krematóriovej peci, po čom sa popol ukladá do urny. Urna môže byť uložená na cintoríne či doma, alebo môže byť popol rozprášený na určenom mieste podľa želania zosnulého.
Kremácia je vo všeobecnosti finančne výhodnejšia. Keďže rakva slúži iba na spálenie, pozostalí si nepotrpia na jej vzhľade a náklady sú tým pádom nižšie. Keďže nie je potrebné hrobové miesto, odpadajú aj poplatky za kamenárske práce, údržbu hrobu či samotné pohrebné miesto.
Kremácia ponúka viacero možností, ako naložiť z ostatkami zosnulého. Popol môže byť uchovaný doma, vsypaný do zeme na vsypovej lúčke, rozptýlený v prírode, uložený v urne na cintoríne alebo použitý na výrobu spomienkového predmetu. Výhodou pre rodinu je tiež fakt, že sa nemusí starať o hrob a v prípade sťahovania môže urnu jednoducho premiestniť.
Niektorí ľudia pokladajú spopolnenie za spôsob, ako naozaj splynúť so zemou bez medzičlánku v podobe rakvy. Popol sa môže rozprášiť na želanom mieste alebo vsypať na vsypovej lúčke, prípadne použiť aj ako hnojivo pre spomienkový strom.
Hoci je kremácia z pohľadu kresťanstva povolená už od 60. rokov minulého storočia a prítomnosť kňaza na obrade pred kremáciou je dnes úplne bežná, niektorí ľudia môžu mať problém prijať spopolnenie namiesto tradičného pochovania.
Jedným z argumentov proti kremácii je tiež ekológia, keďže sa pri spaľovaní produkujú výpary. Moderné kremačné pece však majú vysokú efektivitu spaľovania a aj zadržiavania škodlivých výparov práve pre minimalizovanie negatívneho vplyvu na životné prostredie
Po kremácii dostanú pozostalí popol a je na nich, alebo na poslednej vôli zosnulého, ako s ním naložia. V prípade, že sa popol v urne neuchová na cintoríne, môže najmä širšej rodine, priateľom či známym chýbať konkrétne miesto, kde si môžu uctievať pamiatku zosnulého.
V prípade, že vás zaujíma viac samotný postup a proces v prípade kremácie, venovali sme sa mu v článku: Ako prebieha kremácia: Postup, mýty, tipy. Po výbere samotného spôsobu pochovania bude na stole určite aj otázka v čom pochovať zosnulého. To sa môže líšiť aj na základe toho, aké spôsob pochovania či poslednej rozlúčky ste si vybrali. Téme oblečenia sme sa venovali v blogu: V čom pochovať zosnulého?
V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Aby sme vám čo najviac pomohli, vytvorili sme prehľadný systém, ktorého sa môžete držať. Všetko nájdete po prihlásení na stránke potom.sk.
Vieme, aké je to ťažké. Prevedieme vás celým procesom a pomôžeme vám naplánovať rozlúčku krok po kroku.
Niekto mi zomrelObráťte sa na ktorúkoľvek z nižšie uvedených liniek pomoci, radi vám pomôžu