Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho: Je v poriadku nebyť v poriadku

Smrť blízkeho človeka patrí medzi najťažšie chvíle v živote. A hoci sa o smútení hovorí čoraz otvorenejšie, spoločenské očakávania sú stále často neúprosné: „Už by si sa s tým mal zmieriť“, „Už prešlo dosť času“, „Treba ísť ďalej“.
Pravda je však iná — každý smúti po svojom, svojím tempom, spôsobom a hĺbkou.

 

Každý smúti inak

Smútok nemá harmonogram. Nie je to úloha, ktorú možno rýchlo odfajknúť. Množstvo okolností ovplyvňuje to, ako ho prežívame — či ide o náhlu stratu, tragickú nehodu alebo dlhé lúčenie pri vážnej chorobe, kde bol čas sa pripraviť.
Aj v tom druhom prípade však bolesť nie je menšia — je len iná.

Niektorí ľudia potrebujú veľa rozprávať. Iní mlčia. Niekto potrebuje byť medzi ľuďmi, iný radšej zostane v tichu prírody. Každý má právo smútiť autenticky.

 

Fázy smútku: Nie sú zákonom

Mnohé psychologické teórie opisujú fázy smútku ako:

1. Šok – otupenosť, dezorientácia, neschopnosť veriť, že sa to naozaj deje

2. Popretie – predstieranie, že sa nič nestalo, ilúzia, že sa zosnulý vráti

3. Hnev, smútok, vyjednávanie – emócie prichádzajú vo vlnách

4. Prijatie a integrácia straty – pomalé prispôsobenie sa novému životu bez blízkeho

Tieto fázy nemusia ísť v presnom poradí a môžu sa opakovať. Nie je problém, ak sa niekto „zasekne“ v jednej fáze dlhšie. To, že ste ešte neprijali, neznamená, že robíte niečo zle.

 

Pohreb ako bod zlomu

Pohreb môže byť silným momentom uvedomenia si reality. Pre mnohých ľudí, ktorí sú ešte vo fáze popretia, je to chvíľa, keď vidia truhlu, prípadne samotného zosnulého, a uvedomia si: toto je definitívne.

Odporúčame, aby ste si z pohrebu spravili priestor, ktorý je pre vás.
Ak cítite, že by ste sa pred veľkým davom hanbili smútiť, pozvite len blízkych, ktorým dôverujete. Nejde o formálnosť, ide o rozlúčku.

 

Dovoliť si smútiť

Smútok sa nedá preskočiť, len potlačiť — a ten potlačený sa vracia.
Dovoľte si smútiť.
Plakať. Kričať. Spať. Nerozprávať sa. Ísť do prírody. Maľovať. Písať listy zosnulému. Nosiť čierne, ak to tak cítite. Alebo naopak – nosiť farby, ak potrebujete svetlo.

Užitočné stratégie, ktoré môžu pomôcť:

• Fyzický pohyb (napr. plávanie)

• Terapeutické rozhovory

• Kniha, ktorá pomenúva to, čo cítite

• Pobyt v prírode

• Čas s priateľmi, ktorí vás netlačia „byť v pohode“

 

Je v poriadku začať znova

Mnoho ľudí má problém dovoliť si znova sa smiať, radovať, žiť. Majú pocit, že tým zrádzajú zosnulého. Ale je to práve naopak — život pokračuje, a každý váš ďalší šťastný krok je poctou tomu, kto vám chýba.

Dovoliť si žiť neznamená zabudnúť. Znamená to žiť s tým, čo bolo — a stále v srdci je.

 

Potrebujete oporu?

Na Potom.sk nájdete sprievodcu po úmrtí blízkeho – krok za krokom. Pomôžeme vám zorientovať sa v praktických veciach, vybrať pohrebníctvo, aj vytvoriť vlastný plán rozlúčky, ak chcete svojim blízkym uľahčiť budúcnosť. 

Zaregistrujte sa zadarmo.
Smútok je cesta, ale nemusíte po nej kráčať sami.